Čo je paradigma správania:
Paradigma behaviorizmu je a formálna organizačná schéma, v ktorej je uvedené, ako je možné vysvetliť správanie organizmu rôznymi environmentálnymi príčinami, bez toho, aby sme museli brať do úvahy vnútorné duševné procesy.
Malo by sa pamätať na to, že podľa tejto teórie je správanie u ľudí aj u zvierat pozorovateľné, merateľné a merateľné.
Paradigma behaviorizmu sa objavila na začiatku 20. storočia, najmä s teóriou, ktorú navrhol a vyvinul Burrhus Frederic Skinner (1904 - 1989), propagátor behaviorizmu v 40. a 60. rokoch 20. storočia. Tento trend je tiež známy ako experimentálna analýza správania.
Skinner sa spoliehal na vzory stimulov a reakcií pozorovateľného podmieneného správania bez toho, aby bral do úvahy psychické procesy.
Skinner sa preto líši od svojich predchodcov, ktorí študovali klasické podmieňovanie a zameriavali sa na operatívne správanie, teda tých, ktorí reagujú dobrovoľne v rôznych prostrediach.
Týmto spôsobom Skinner použil experimentálnu metódu vrátane Skinnerovej skrinky a zistil, že existujú dve triedy správania, ktoré sú:
Reakčné správanie, čo je to mimovoľné a reflexné správanie, a reaguje na rôzne podnety u ľudí i zvierat. Napríklad cúvanie, keď je nečakane počuť zvláštny silný zvuk.
Operatívne správanie, ktorý sa vzťahuje na všetko, čo robíme, a to vychádza zo série stimulov, ktoré generujú odpovede. Napríklad chôdza.
V tomto zmysle je behavioristická paradigma založená na skutočnosti, že poznanie je kumulatívnou kópiou alebo odrazom reality, ktorú subjekt ako pasívna entita kopíruje. Preto existujú stimuly, ktoré u ľudí vytvárajú rovnakú odpoveď.
Paradigma behavioristu preto umožňuje veľkú presnosť po nepretržitom cvičení a opakovaní experimentov, ktoré spočívajú v identifikácii konečného správania v reakcii na stimul.
Pozri tiež behaviorizmus.
Paradigma správania vo vzdelávaní
Behaviorálna paradigma vo vzdelávaní sa snaží poskytnúť vedomosti študentom prostredníctvom rôznych štruktúr, ktoré posilňujú informácie. To znamená, že proces učenia je sprevádzaný rôznymi podnetmi a posilneniami, aby študent získal pozitívnu odozvu na učenie.
Táto paradigma preto vychádza z myšlienky, že učiteľ vypracuje plánovanie cieľov a behaviorálnych programov, ktoré sa budú rozvíjať prostredníctvom procesu výučby a učenia sa a ktoré by sa nemali meniť.
Podľa paradigmy behaviorizmu tiež študent je pasívny receptor, ktorého učenie je možné modifikovať vonkajšími stimulmi ktoré sú mimo školy a ktoré môžu generovať rôzne reakcie.
Na druhej strane paradigma behavioristického správania umožnila učiteľovi urobiť na hodine poriadok a udržať pozornosť študentov aktívnu, predovšetkým preto, lebo behavioristi od nich hľadajú dobré správanie.
Paradigma behavioristu je však v procese reštrukturalizácie, mnoho špecialistov ju dopĺňa ďalšími aspektmi.
V súčasnosti existuje neo-behaviorizmus, ktorá sa snaží interpretovať túto teóriu z nových prístupov, pri ktorých sa domnieva, že pozitívum je potrebné posilniť nad negatívom a využiť posilňovanie ako motiváciu na získanie požadovanej odpovede. Je to preto, lebo je potrebné posilniť procesy učenia, aby sa zmenilo požadované správanie.
Charakteristika paradigmy behaviorizmu
Hlavné charakteristiky, ktoré definujú paradigmu behaviorizmu, sú uvedené nižšie.
- Najdôležitejšia je reakcia, ktorá zo stimulu vychádza.
- Vedomosti sa získavajú pasívnym správaním bez vedomostí alebo úmyslov.
- Je založená na experimentálnej metóde a modeli stimul-odpoveď.
- Je založená na skutočnosti, že správanie je pozorovateľné, merateľné a kvantifikovateľné.
- Vychádza z empirického, pragmatického a evolučného filozofického prúdu.
- Učenie generuje zmeny správania.
