Čo je Elegy:
Elégia je a básnická skladba, v ktorej sú vyjadrené náreky a smútok za smrť lásky alebo milovaného človeka, stratu ilúzie alebo za prežitie akejkoľvek inej nešťastnej situácie.
Slovo elegy pochádza z gréčtiny élegos, názov, ktorým bola označená smútočná pieseň.
Je to žáner lyriky, ktorý sa snaží slovami vyjadriť stručnosť života, pamätajte na to, čo sa stratilo, a dajte mu nový tvar založený na pamäti, to znamená pocit existencie mimo straty alebo zmiznutia.
Grécka a elegantná latinčina
Odpradávna sa zachovávala kompozícia elégií. V gréckej literatúre Elégia pozostávala z básne o slohe s dvoma veršami, hexametrom a pentametrom, známym ako elegické dvojveršie, typické pre grécko-latinský meter a zvyčajne sa používa v ústnom podaní.
Elégia bola veľmi rozšíreným lyrickým žánrom, v počiatkoch ktorého bola reprezentovaná piesňou a sprevádzaná melódiou flauty.
Grécki básnici okrem toho, že ako hlavnú tému vystavili smrť, tvorili aj verše o širších témach, ako sú napríklad katastrofa, porážky, láska, plynutie času, nostalgia.
Hlavnými predstaviteľmi elegancií boli okrem iných grécki básnici Solón, Tirteo, Calino, Teognis, Mimnermo, Xenophanes, Sermónides. Títo básnici sa zaoberali najmä pohrebom, vojnami a inými témami náreku alebo smútku.
Na druhej strane, v latinskej lyrike básnici v elégii sa zaoberali témami, ktoré presahujú smrť, najmä tragickou láskou. Medzi latinských básnikov, ktorí vynikajú svojou eleganciou, patria Ennio, Tibulo, Propercio a Ovidio.
Hispánska elegancia
Neskôr, počas renesancie, sa elégia vyvinula medzi španielsky hovoriacimi básnikmi, ale s a menej pohrebný alebo lamentujúci zmysel.
Bolo to spôsobené tým, že elégia, ktorá dorazila do Španielska, mala latinskú tradíciu, a preto mala tendenciu skôr k témam týkajúcich sa lásky.
Avšak elégia v španielčine sa musela prispôsobiť tomuto jazyku, takže nemohol pokračovať v štýle elegantného dvojveršia.
Medzi hispánskych básnikov, ktorí vynikajú svojou eleganciou, patria okrem iných Jorge Manrique, Federico García Lorca, Octavio Paz, Pablo Neruda, Miguel Hernández, Miguel de Unamuno.
Príklad:
Na smrť syna (Miguel de Unamuno)
Drž ma, môj dobrý, my sme zomreli
ovocie lásky;
objať ma, túžba je zakrytá
v brázde bolesti.
Ako kosť toho stratilo dobré,
to išlo do všetkého,
kolíska sa bude kotúľať od dobre narodených,
toho, ktorý príde.
