Čo je Hyperbaton:
V rétorike je hyperbatón a literárna figúra stavby, ktorá spočíva v zmene obvyklého alebo zaužívaného poradia slov vo vete. Slovo ako také pochádza z latinského hyperbăton a toto zase z gréckeho ὑπερβατόν (hyperbatón).
Hyperbatón je rétorická osobnosť, ktorá sa často používa v literárnom diskurze, najmä v poézii, na zabezpečenie výrazu, intenzity alebo krásy textu a na dodanie jazyka určitej podivnosti, intríg alebo hĺbky.
Napríklad tam, kde Rubén Darío hovorí: „Mal som tvoje bozky a tvoje slzy v ústach“ (v básni „Margarita“), najbežnejšie by bolo napísať „Mal som tvoje bozky a tvoje slzy v mojich ústach. „ Básnik však mení syntaktické usporiadanie prvkov, aby verš obdaril krásou a citom.
V poézii je jej použitie obvykle podmienené potrebou prispôsobiť verš použitému metru, zdôrazniť prízvuk na určitom mieste, dostať rým alebo vytvoriť synalephu.
Ako literárne zariadenie v kastílskom jazyku možno hyperbatón vysledovať až do prózy 15. storočia, a to vďaka vplyvu syntaktickej schémy latinčiny alebo ako jej napodobenina.
Príklady hyperbatónu
- „No, k jeho nepretržitej nežnosti / sa spojila násilná vášeň. / V priehľadnej gázovej peplum / bola zabalená bacchante“. In: „Pieseň jesene na jar“, autor: Rubén Darío.
- „Chcem vyjadriť svoje trápenie vo veršoch, ktoré rušia / povedia moju mladosť ruží a snov.“ In: „Nocturno“, autor Rubén Darío.
- "A pre toho krutého, ktorý vytrhne / srdce, s ktorým žijem, / bodliak alebo žihľava, budem rásť; / pestujem bielu ružu." In: „Pestujem bielu ružu“, autor: José Martí.
- „Veľmi blízko môjho západu slnka, žehnám ti, Život.“ In: „V pokoji“, autor Amado Nervo.
- „Šedá a fialová / je moja olivovozelená.“ In: „Canción“, autor: José Moreno Villa.
