Prvá svetová vojna, nazývaná v tom čase Veľkou vojnou, bola medzinárodným bojovým konfliktom s jej epicentrom v Európe, ktorý trval od roku 1914 do roku 1918. Pozrime sa na jej hlavné príčiny a dôsledky vo vývoji.
Príčiny prvej svetovej vojny
Radikalizácia nacionalizmu
Na konci 19. storočia bola ideológia nacionalizmu už upevnená v európskych predstavách. Nacionalizmus predpokladal myšlienku, že ľudia budú zjednotení na základe zdieľanej kultúry, jazyka, hospodárstva a geografie a odtiaľ pramenia osudy, pre ktoré by sa narodili.
Spolu s tým nacionalizmus prijal a prijíma myšlienku, že legitímnym spôsobom správy národa je národná samospráva.
Za týchto okolností by sa už vytvorené národy usilovali vytvoriť repertoár symbolov a prvkov, ktoré by definovali ich identitu, a konkurovať iným pri dosahovaní svojho osudu. V tých regiónoch, kde cisárske modely pretrvávali, ako napríklad Osmanská ríša a Rakúsko-Uhorská ríša, sa začal proces erózie.
Exponenciálny rozvoj zbrojného priemyslu
Zbrojný priemysel tiež dosiahol veľmi vysokú úroveň rozvoja, čo znamenalo vývoj nových a lepších zbraní: biologické zbrane, plameňomety, guľomety, granáty, vojnové tanky, bojové lode, ponorky, lietadlá atď.
Krajiny investovali veľké množstvo peňazí do výroby týchto zbraní a našli sa aj takí, ktorí ich boli ochotní použiť.
Rozšírenie európskeho imperializmu
V 20. storočí nastal prebytok vo výrobe priemyselného spotrebného tovaru, čo si vyžadovalo nové trhy, ako aj získavanie ďalších a nových surovín.
Popudený nacionalizmom, ktorý v 19. storočí stratil kontrolu nad Amerikou, začali európske štáty súťaž o nadvládu nad africkým územím ako lom zdrojov, ako aj súťaž o kontrolu mimoeurópskych trhov.
Imperializmus predstavoval pre Európu vážny vnútorný problém, okrem iného aj z dôvodu nerovnomerného rozloženia afrických kolónií.
Zatiaľ čo Veľká Británia a Francúzsko koncentrovali čoraz lepšie a lepšie územie, Nemecko malo len málo a bolo menej výhodné a Rakúsko-Uhorská ríša si vyžadovala určitý podiel na rozdelení.
Geopolitické napätie v Európe
V rámci Európy nebola situácia lepšia. Národy medzi sebou bojovali, aby rozšírili svoje pásma kontroly a demonštrovali svoju moc. V regióne tak došlo k sérii konfliktov, ktoré prehĺbili napätie. Z nich môžeme spomenúť:
- Francúzsko-nemecký konflikt: od francúzsko-pruskej vojny v 19. storočí sa Nemecku pod Bismarkovým vedením podarilo anektovať Alsasko a Lotrinsko. V 20. storočí si Francúzsko opäť získalo nadvládu nad týmto regiónom.
- Anglo-nemecký konflikt: Nemecko súperilo o kontrolu nad trhom s Veľkou Britániou, ktorá mu dominovala.
- Rakúsko-ruský konflikt: Rusko a Rakúsko-Uhorsko sa usilujú získať kontrolu nad Balkánom.
Vytváranie medzinárodných aliancií
Všetky tieto konflikty podnietili vznik alebo obnovenie medzinárodných aliancií teoreticky zameraných na kontrolu moci niektorých krajín nad ostatnými. Boli to tieto aliancie:
- Nemecký zväz v rukách Otta von Bismarcka (1871-1890), ktorý mal v úmysle vytvoriť germánsku jednotku a slúžil na dočasnú kontrolu nad Francúzskom.
- Trojitá aliancia vznikla v roku 1882. V tom spočiatku bolo Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko. Počas vojny však Taliansko nepodporí Trojitú alianciu a postaví sa na stranu spojencov.
- Trojitá dohoda, založená v roku 1907 proti Nemecku. Krajinami, ktoré ju pôvodne vytvorili, boli Francúzsko, Rusko a Veľká Británia.
Atentát na arcivojvodu Františka Fernanda z Rakúska.
Atentát na rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda nebol ani tak príčinou, ako skôr odpálenie prvej svetovej vojny.
Konal sa 28. júna 1914 v meste Sarajevo, hlavnom meste vtedajšej provincie Rakúsko-Uhorska, Bosny a Hercegoviny. Tú spáchal extrémista Gavrilo Princip, člen srbskej teroristickej skupiny Mano Negra.
Ako okamžitý dôsledok sa rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. rozhodol 28. júla 1914 vyhlásiť vojnu proti Srbsku.
Francúzsko-ruské spojenectvo vzrástlo na obranu Srbska a na ich stranu sa postavila Británia, zatiaľ čo Nemecko sa postavilo za Rakúsko-Uhorsko. Tak sa začala prvá svetová vojna.
Dôsledky prvej svetovej vojny
Ľudské a materiálne straty
Prvá svetová vojna bola prvou masovou vojnou, ktorú ľudstvo pozná. Rovnováha bola skutočne hrôzostrašná a spôsobila, že Európa bola uviaznutá v tisíckach ťažkostí.
Najväčší problém? Európania išli na bojisko s mentalitou 19. storočia, ale s technológiou 20. storočia. Katastrofa bola obrovská.
Z ľudského hľadiska si veľká vojna, ako sa vtedy vedelo, počas útokov vyžiadala len 7 miliónov civilistov a 10 miliónov vojakov, iba počas nich.
Okrem toho sa zvažuje vplyv nepriamych úmrtí spôsobených hladomorom, šírením chorôb a úrazmi spôsobenými počas útokov, ktoré spôsobili problémy ako zdravotné postihnutie, hluchota alebo slepota.
Podpis Versailleskej zmluvy
Prvá svetová vojna sa končí podpísaním Versailleskej zmluvy, z ktorej sú pre Nemcov ustanovené podmienky kapitulácie, ktorých závažnosť bude jednou z príčin druhej svetovej vojny.
Podpisom Versailleskej zmluvy vzniklo Spoločnosť národov v roku 1920, bezprostredný predchodca Organizácie Spojených národov. Tento orgán by zabezpečil sprostredkovanie medzi medzinárodnými konfliktmi s cieľom zaručiť mier.
Ekonomické dôsledky
Z hospodárskeho hľadiska znamenala prvá svetová vojna veľké straty peňazí a zdrojov. Prvá vec bola zničenie priemyselného parku, najmä nemeckého.
Celkovo bola Európa vystavená zväčšujúcim sa sociálnym rozdielom medzi bohatými a chudobnými, ktoré vychádzajú jednak z materiálnych strát a jednak z telesného postihnutia po boji, vyvolaného vdovstva a osirelosti.
Ekonomické sankcie zavedené proti Nemecku by uvrhli krajinu do extrémnej chudoby a bránili jej zotaveniu, čo by spôsobilo veľké nepohodlie a nevôľu voči spojeneckým krajinám.
Napriek všetkému európskemu úsiliu o udržanie svojej dominancie ju prvá svetová vojna zasiahla ťažkou ekonomickou ranou, ktorá podkopala jej medzinárodnú hegemóniu a podporila rast severoamerickej hospodárskej hegemónie.
Geopolitické dôsledky
V dôsledku prvej svetovej vojny nemecké ríše zanikli; Rakúsko-uhorský; Osmanská a ruská ríša. Posledná menovaná bola zlomená ruskou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v roku 1917, ktorú okrem iného vyvolala účasť tejto ríše na veľkej vojne.
Európska mapa bola reštrukturalizovaná a objavili sa národy ako Československo, Maďarsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Juhoslávia.
Nemecko navyše utrpelo veľké územné straty, ktoré početne predstavovali iba 13% jeho domén v Európe.
Nemecko muselo dať Alsasko a Lotrinsko Francúzsku; do Belgicka odovzdal regióny Eupen a Malmedy; do Dánska, severne od Šlezvicka; do Poľska, niektorých oblastí západného Pruska a Sliezska; do Česko-Slovenska, Hultschin; do Litvy, Memelu a nakoniec k Spoločnosti národov sa vzdal kontroly nad Danzigom a priemyselným regiónom Saar, ktorý zostal v jeho správe asi tri desaťročia.
K tomu sa pridala kapitulácia ich zámorských kolónií, ktoré boli rozdelené medzi spojencov.
Ideologické dôsledky
Dôsledky prvej svetovej vojny neboli iba ekonomické alebo materiálne. Na scéne by sa objavili nové ideologické diskurzy.
Úplne doľava sa rozširovanie komunizmus, ktorá sa k moci dostala po prvýkrát ruskou revolúciou v roku 1917 od svojej teoretickej formulácie v roku 1848.
Úplne vpravo, narodenie nacionálny socializmus (nacizmus) v Nemecku a fašizmus v Taliansku s príslušnými zdrojmi ožiarenia.
Napriek ich hlbokým rozdielom by všetky tieto teórie mali spoločné odmietnutie liberálneho kapitalistického modelu.
- Komunizmus.
- Nacizmus.
- Fašizmus.
